Tu, tu, tu leží bieda naša!
Preto sa národ náš tak uťahuje, krčí a otrocky plazí. Či vari stadiaľ mal nabrať náš ľud mužnosti, že keď smelšie slovo povedal, ho za to po ústach plieskali?
Či vari za to sa mal odriecť starých hriechov svojich, že mu ustavične len príležitosť k nim dávali?
Či vari za to sa mal dačoho chytať, že nič vlastného nemal, že od narodenia do smrti mu tie najhoršie prezývky opakovali?
Div by veru bol, keby náš ľud inakší bol ako je, a kto si myslí, že ho dvoma - troma dobrými slovami z tej sabaopustenosti vyvedie, ten nepozná celú tú kliatbu, ktorá na ňom hlboko leží.
(Ľ. Štúr)