| REPERTOÁR |
| Konvekcia |
| » Normalizácia |
| » Cholesterol |
| » Stayin‘ alive |
| » Nový priestor |
| » Tertium non datur |
| » Obolus |
| » Chodník |
| » Continuo |
| ARCHÍV |
| » Prežitie |
| » Stabilizácia |
| » Opulentná sviňa |
| » Solitudo |
| » Status |
| » Polylóg |
| » Organon |
| » Ponor |
| » Nádych |
| » Plazenie |
| » Výhľad |
| » Padesátka |
| » Geniálna epocha podľa Schulza |
   |
|
Dušan Vicen a kolektív DISK: Konvekcia. Idioti sú tí druhí!
Premiéra: 21. decembra 2024 v Divadelnom štúdiu DISK v Trnave. Réžia: Dušan Vicen Kostýmy a výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová Svetlá: Dušan Vicen Zvuková spolupráca: Martin Poláš a Ján Burgr
Foto: © Robert Tappert
Videozáznam: Mária Pinčíková
Účinkujúci a spoluautori: Monika Babicová, Jozef Belica, Daniel Duban, Sofia Klebanová, Monika Missi Lochman, Martina Mareková, Jožo Suchóža. O inscenácii: » fotogaléria Vymedzený priestor sa postupne zapĺňa postavami obracajúcimi sa do minulosti. Nečakaná strata ich núti vyrovnať sa s vedomím, že už nič nebude také ako predtým. Bod, v ktorom sa pretínajú ich existencie, je pre nich rovnako útočiskom ako väzením. Pocit bezpečia je lákavý aj neznesiteľný zároveň. Myšlienkové pochody sú rovnako neusporiadané a chaotické ako oblečenie, pri ktorom akoby nič nemalo svoje pravé miesto. Zrazu sa objavujú veci, ktoré tu nikdy neboli, a veci, ktoré tu mali byť navždy, akoby nikdy neexistovali. Na prvý pohľad malicherné problémy sa menia na bytostné otázky pátrajúce po zmysle života, ktorý je len prechodným stavom. Nekonečným zrkadlením roztekajúcej sa dočasnosti. Mladá žena sa tu rozhodne vzoprieť rodinnej tradícii pomocou análneho kolíka. Zaneprázdnený muž je svojou partnerkou konfrontovaný s problematikou jej pŕs v jeho počítači a skutočná láska tu znamená myslieť pri vyvrcholení s niekým iným na niekoho ďalšieho. Čo treba za týchto okolností spraviť pre to, aby sme mohli ulice asfaltovať kaviárom? Ako vyzerá čistokrvný biely černoch? Utiera si pes riť predtým, ako niekomu vlezie do postele? Kto nepríde na večeru, ktorá nie je poslednou, a prečo logicky najlepšie kradnú mníšky? Všetko, čo ktokoľvek chcel vedieť a bál sa opýtať, sa nakoniec prekvapivo sústredí do otázky, z ktorej tie ostatné len závistlivo vyvierajú - Uľaví sa nám???
V inscenácii sú použité:
Verše Vojtecha Mihálika v interpretácii Jána Rampáka.
Úryvok z dramatického textu Antona Pavloviča Čechova Ujo Váňa.
Citácia z predstavenia Blaha Uhlára Bieda alebo Koniec divadla v meste T.,
realizovaného v roku 1992 s divadelným súborom DISK. Svoju postavu z inscenácie po viac
ako tridsiatich rokoch nahovoril Ján Rampák.
Hlas Blaha Uhlára z inscenácie Morča divadla SkRAT.
Inscenácia je venovaná pamiatke Blaha Uhlára. (Blaho, we love you.) Projekt finančne podporili: Z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Mesto Trnava. |