„Nič tretie neexistuje“ sa v Aristotelovskej logike uvádza ako dôkaz nemožnosti existencie viacerých právd. Žijeme v zmätku až terore protichodných informácií osobujúcich si nárok na absolútnu pravdu. Vzdialená komunikácia, slovo ustupuje do úzadia, často je nezrozumiteľné. Vnútorné napätia, groteskné až estrádne výstupy, herecká bravúra, logicky začínajúce akcie vrcholia v kreáciách oprostených od logiky, kauzálnu konzekvenciu nahrádza snová následnosť. Vynárajú sa fantómy a nevieme, či v skutočnosti, alebo v hlavách aktérov.